Vyhľadávať v tomto blogu

štvrtok 21. októbra 2010

KOLIBA PACHO - Veľká Čausa

Dňa 21. októbra 2010 sme sa na našich potulkách Slovenskom spolu s Hamkom zamotali v okrese Prievidza, ktorým sme prechádzali za našimi nákupmi do Banskej Bystrice. Nakoľko sme na cestu vyrazili bez raňajok neodkladný hlad nás prepadol práve po prejazde Prievidzou v tesnej blízkosti Veľkej Čause na ceste E572. Akoby zázrakom sa práve, v čase našej konverzácie o následkoch stredovekých hladomorov a morových epidémií, pred nami vynorila drevostavba koliby, čo sme spolu s Hamkom poňali ako neklamný dôkaz toho, že prišiel čas odparkovať naše Subaru a dopriať si nejaké tie papiky. Po vystúpení sme uzreli ten zázrak slovenskej architektúry v plnej kráse. Tradičných slovenských kolíb sme po celom Slovensku videli už desiatky ak nie stovky, a pokiaľ si dobre spomínam, tak žiadna z nich vo mne nezanechala nezabudnuteľné pocity. Inak to bohužiaľ nebolo ani s kolibou PACHO. Ničím výnimočná drevenica s upraveným okolím v nie príliš tradičnom prostredí prievidzkého regiónu na nás pôsobila skôr gýčovo ako tradične. V našom prvom dojme nás utvrdil aj interiér, ktorý sa údajne niesol v znamení Pacha hybského zbojníka, ktorého sme tam síce nikde nestretli, zato sme tam videli artefakty odkazujúce na jeho skoršiu prítomnosť. Nad barovým pultom sa hompáľala jeho bambitka, gumáky, vidly, konský postroj, volský záprah a zopár džbánov. Zbierku gýčov dopĺňali zavadzajúce gýče na stole: umelý kvetináč s ešte umelejšími kvetmi, nejaké potravinárske reklamné brožúry a v jedálnom lístku rubrika venovaná predaju realít v prievidzkom regióne! Výborne! Tak okrem halušiek si môžeme zakúpiť aj nejaký architektonický skvost. To sme s Hamkom naozaj nečakali. Náš "dobrý" dojem z jedálneho lístka umocnili aj vtipné názvy jedál ako napr.: Tristo hrmených, Tisíctristo hrmených, Oné s oným, Kuchárova pomsta a ďalšie. Konečne trocha originality i keď na úkor samotných konzumentov, keďže bez vysvetlenia obsuhou sú tieto názvy viacmenej nič nehovoriace.
Po príchode do značne zaplnenej drevenice sme si teda vybrali stôl a pohodlne sa usadili. Ani som si len nestihol oprieť obe polovičky o lavicu a okamžite k nám prifičala obsluha.Tu sa konečne dostávam k tomu čo ma na tejto návšteve skutočne potešilo. Bohom obdarená blondínka v najlepšom veku ma konečne vytrhla z tohto tradičného gýčikovského koloritu. Okamžite sme spolu s Hamkom zatúžili po niečom inom ako nám ponúkali v jedálnom lístku, hoci možná prítomosť Pacha hybského zbojníka nám nedovoľovala naše skutočné prianie ani len vysloviť. A tak sme si teda objednali žandárske halušky a zákvas (Papko), plnenú placku s mäsom a nealkoholické pivo Birell (Hamko). Čakanie na objednávku som si spríjemnil exkurziou po toaletách, o ktorých môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že spĺňali európske normy. Bolo v nich síce chladno, zato však nesmrdeli, boli čisté a v reproduktoroch zneli príjemne lacné tóny kvázi ľudovej hudby. Po návrate som sa opäť poriadne nestihol ani posadiť a už u nás bola naša vyvinutá blondínka s objednávkou v rukách. Moje žandárske halušky (dekorované nakrájanou slaninkou a klobásou) boli dobré, zákvas tiež javil atribúty domácej produkcie a bol chutný. Čo sa týka Hamkovej objednávky musím podotknúť, že predtým než sa pustil do konzumácie požiadal obsluhu o výmenu pohára, ktorý javil znaky použitia bez následného umytia. Obsluha zareagovala promptne s ospravedlnením a pohár behom momentu vymenila. Samotnú kvalitu plnenej placky hodnotil Hamko ako uspokojivú. Celkovo atmosféru koliby narúšal pohyb či lepšie povedané behanie obsluhy, ktorá tak vytvárala atmosféru stresu či vývarovne, kde sa viac ako na chuťovú stránku podávaných jedál kladie dôraz na rýchlosť obsluhy. Túto skutočnosť vnímame v slovenských reštauráciach ako závažný nedostatok. Pobehujúci personál so stresom v očiach veľmi negatívne vplýva na naše tráviace ústrojenstvo a je rušivým momentom pri vychutnávaní podávaných jedál. Obsluha u PACHA je skutočne milá a pohľadná, ale v súčasnej kondícii by sa viac hodila k pretekom F1 pri občerstvovaní jazdcov počas tankovacích zastávok v boxoch. Záverečný účet v sume 10,56 EUR milo prekvapil a bol tým lepším čo nás u PACHA postretlo. Obsluhe sme darovali tringelt vo výške 0,44 EUR.
Ak budete prechádzať spomínanou komunikáciou a kolibu u PACHA zbadáte skôr než v spätnom zrkadle doporučujeme vám porozmýšlať o aktuálnom stave vášho žalúdka. Koliba u PACHA môže byť malým svetlým bodom na vašej ceste k lepším gurmanským zážitkom.

Celkové hodnotenie: PACHO 47%

streda 20. októbra 2010

PALERMO - Bánovce nad Bebravou

Dňa 20. októbra 2010 sme ja Papko spolu s Hamkom navštívili pizzériu PALERMO nachádzajúcu sa v okresnom meste Bánovce nad Bebravou (mimochodom okresné mesto bez jedinej svetelnej križovatky). Samotná reštaurácia je situovaná v ulici Zafortňa, ktorú možno z trochou nadsadenia považovať za ekvivalent bratislavskej Obchodnej ulice. Celý podnik je zariadená v radoby štýle talianskej reštaurácie z 50 rokov tematicky venovanej talianskej mafii obzvlášť jej Krstnému otcovi. Na naše prekvapenie po vstupe do podniku bola väčšina stolov obsadená a tak sme si spolu s Hamkom museli sadnúť k jedinému väčšiemu stolu zakydanému zvyškami po predchádzajúcich konzumentoch. Naštastie behom pár sekúnd k nám pribehla veľmi milá obsluha v podobe peknej plavovlasej dievčiny s piercingom v ľavej nosnej dierke a urýchlene stôl vyglancovala s úsmevom na tvári. Konečne sme nabrali ten pravý pocit výnimočnosti, keďže s týmto javom (úctivosti a ochoty) sme sa v BN okrese potýkali len zriedkavo. Čiastočne táto skutočnosť môže súvisieť aj s tým, že tak ja ako aj Hamko svojou postavou verne pripomíname talianskych špagetových bosov. Následne sme si objednali šalát Caesar, grilovaný hermelín s varenými zemiakmi, kurací steak na syre s olivami a  varené zemiaky. Ako dezert sme si obaja dopriali nugetové palacinky s ovocím. Na pitie sme  si dali dve koly (Papko) a dve čapované nealkoholické pivá, keďže fľaškové toho času nemali (Hamko). Hoci sme si šalát objednali ako predjedlo, priniesli nám ho spolu s hlavným jedlom... asi niekto niečo prepočul, ale v šume podniku s hlasno pustenou hudbou sme to nepovažovali za dôvod hodný rozhasenia personálu, navyše tá blondína s piercingom bola taká sladká, že by som jej odpustil aj keby mi ten šalát vykydla rovno do rozkroku (samozrejme, keby ho potom vlastnoručne poutierala a konzumácia by bola na účet podniku). Samotné jedlo na nás zapôsobilo mierne rozpačito keďže šalát bol bez chuti, palacinkové cesto bolo suché a ten zvyšok bol tiež priemerný mix z Tesco surovín. Okrem konzumácie som v PALERME uskutočnil aj malú exkurziu toaliet, ktorá potvrdila, že na Slovensku v značnej miere prevažujú záchody typu SaH (Smrad a, avšak, ale Hudba). Čo nás na talianskej pizzérii či reštaurácii (samotný rozdiel či skutočné zameranie nepozná podľa mňa ani personál podniku) mierne zaskočilo, že i napriek zázračne bohatej ponuke jedál sa v menu nenachádzali lasagne (asi ich miestni bánoveckí bosovia neznášajú???). Každopádne účel návštevy sme splnili, z PALERMA sme odchádzali plní "skvelej" žranice vediac, že kuchár nepobral veľa kulinárskeho talentu od boha. Zato obsluha bodovala a vyslúžila si aj tringelt vo výške 1,25 EUR. Celkovo nás konzumácia vyšla na 25 EUR (vrátane tringeltu). Čo dodať na záver? Ak prechádzate Bánovcami nad Bebravou a ste hladní, skúste vydržať až domov, ale keď už by hlad ohrozoval vaše vitálne funkcie navštívte kľudne aj PALERMO a dajte si pizzu (tá je skutočne pečená na dreve a chutí). Ak sa tam zrovna nebude strieľať je možné, že si zachránite život a ak bude štastena na vašej strane tak si užijete aj pohľad na peknú a príjemnú obsluhu.

Celkové hodnotenie: PALERMO 35%