Dňa 21. októbra 2010 sme sa na našich potulkách Slovenskom spolu s Hamkom zamotali v okrese Prievidza, ktorým sme prechádzali za našimi nákupmi do Banskej Bystrice. Nakoľko sme na cestu vyrazili bez raňajok neodkladný hlad nás prepadol práve po prejazde Prievidzou v tesnej blízkosti Veľkej Čause na ceste E572. Akoby zázrakom sa práve, v čase našej konverzácie o následkoch stredovekých hladomorov a morových epidémií, pred nami vynorila drevostavba koliby, čo sme spolu s Hamkom poňali ako neklamný dôkaz toho, že prišiel čas odparkovať naše Subaru a dopriať si nejaké tie papiky. Po vystúpení sme uzreli ten zázrak slovenskej architektúry v plnej kráse. Tradičných slovenských kolíb sme po celom Slovensku videli už desiatky ak nie stovky, a pokiaľ si dobre spomínam, tak žiadna z nich vo mne nezanechala nezabudnuteľné pocity. Inak to bohužiaľ nebolo ani s kolibou PACHO. Ničím výnimočná drevenica s upraveným okolím v nie príliš tradičnom prostredí prievidzkého regiónu na nás pôsobila skôr gýčovo ako tradične. V našom prvom dojme nás utvrdil aj interiér, ktorý sa údajne niesol v znamení Pacha hybského zbojníka, ktorého sme tam síce nikde nestretli, zato sme tam videli artefakty odkazujúce na jeho skoršiu prítomnosť. Nad barovým pultom sa hompáľala jeho bambitka, gumáky, vidly, konský postroj, volský záprah a zopár džbánov. Zbierku gýčov dopĺňali zavadzajúce gýče na stole: umelý kvetináč s ešte umelejšími kvetmi, nejaké potravinárske reklamné brožúry a v jedálnom lístku rubrika venovaná predaju realít v prievidzkom regióne! Výborne! Tak okrem halušiek si môžeme zakúpiť aj nejaký architektonický skvost. To sme s Hamkom naozaj nečakali. Náš "dobrý" dojem z jedálneho lístka umocnili aj vtipné názvy jedál ako napr.: Tristo hrmených, Tisíctristo hrmených, Oné s oným, Kuchárova pomsta a ďalšie. Konečne trocha originality i keď na úkor samotných konzumentov, keďže bez vysvetlenia obsuhou sú tieto názvy viacmenej nič nehovoriace.
Po príchode do značne zaplnenej drevenice sme si teda vybrali stôl a pohodlne sa usadili. Ani som si len nestihol oprieť obe polovičky o lavicu a okamžite k nám prifičala obsluha.Tu sa konečne dostávam k tomu čo ma na tejto návšteve skutočne potešilo. Bohom obdarená blondínka v najlepšom veku ma konečne vytrhla z tohto tradičného gýčikovského koloritu. Okamžite sme spolu s Hamkom zatúžili po niečom inom ako nám ponúkali v jedálnom lístku, hoci možná prítomosť Pacha hybského zbojníka nám nedovoľovala naše skutočné prianie ani len vysloviť. A tak sme si teda objednali žandárske halušky a zákvas (Papko), plnenú placku s mäsom a nealkoholické pivo Birell (Hamko). Čakanie na objednávku som si spríjemnil exkurziou po toaletách, o ktorých môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že spĺňali európske normy. Bolo v nich síce chladno, zato však nesmrdeli, boli čisté a v reproduktoroch zneli príjemne lacné tóny kvázi ľudovej hudby. Po návrate som sa opäť poriadne nestihol ani posadiť a už u nás bola naša vyvinutá blondínka s objednávkou v rukách. Moje žandárske halušky (dekorované nakrájanou slaninkou a klobásou) boli dobré, zákvas tiež javil atribúty domácej produkcie a bol chutný. Čo sa týka Hamkovej objednávky musím podotknúť, že predtým než sa pustil do konzumácie požiadal obsluhu o výmenu pohára, ktorý javil znaky použitia bez následného umytia. Obsluha zareagovala promptne s ospravedlnením a pohár behom momentu vymenila. Samotnú kvalitu plnenej placky hodnotil Hamko ako uspokojivú. Celkovo atmosféru koliby narúšal pohyb či lepšie povedané behanie obsluhy, ktorá tak vytvárala atmosféru stresu či vývarovne, kde sa viac ako na chuťovú stránku podávaných jedál kladie dôraz na rýchlosť obsluhy. Túto skutočnosť vnímame v slovenských reštauráciach ako závažný nedostatok. Pobehujúci personál so stresom v očiach veľmi negatívne vplýva na naše tráviace ústrojenstvo a je rušivým momentom pri vychutnávaní podávaných jedál. Obsluha u PACHA je skutočne milá a pohľadná, ale v súčasnej kondícii by sa viac hodila k pretekom F1 pri občerstvovaní jazdcov počas tankovacích zastávok v boxoch. Záverečný účet v sume 10,56 EUR milo prekvapil a bol tým lepším čo nás u PACHA postretlo. Obsluhe sme darovali tringelt vo výške 0,44 EUR.
Ak budete prechádzať spomínanou komunikáciou a kolibu u PACHA zbadáte skôr než v spätnom zrkadle doporučujeme vám porozmýšlať o aktuálnom stave vášho žalúdka. Koliba u PACHA môže byť malým svetlým bodom na vašej ceste k lepším gurmanským zážitkom.
Celkové hodnotenie: PACHO 47%
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára